francúzsko je síce hrdé na svoju Veľkú revolúciu, ale plienenie, ktoré so sebou priniesla, je uložené v kolektívnej pamäti politikov i väčšiny občanov tak, že by sa už nemalo opakovať.

Po vzniku Slovenskej republiky došlo v roku 1998 k obrovskému občianskemu vzopätiu, ktoré sa vyrovnalo s érou mečiarizmu. Ďalšie politické garnitúry už vo svojej pamäti niesli, že násilie a vulgarizmus by mali patriť minulosti. Zrušenie Mečiarových amnestií a vyšetrenie všetkých káuz z toho obdobia by mohli v kolektívnej pamäti znamenať poslednú bodku.

„Argument, že na rozdiel od roku 1998 nie je ešte pripravená politická alternatíva, však nemôže znamenať, že korupciu teraz odložíme bokom!“

V týchto týždňoch prišlo k ďalšiemu veľkému občianskemu vzopätiu v slovenskej spoločnosti. Vyvolala ho nevinná smrť investigatívneho novinára a jeho priateľky. Ale okrem vyšetrenia ich vraždy je jeho cieľom vyrovnať sa s korupciou na Slovensku, ktorá ho ovládla na všetkých úrovniach ako zhubná choroba.

Počúvame mnoho argumentov, ktoré majú zmierniť tlak na vládne strany, aby niesli dôsledky za kauzy, ktoré sa objavili a stále objavujú. Argument, že na rozdiel od roku 1998 nie je ešte pripravená politická alternatíva, však nemôže znamenať, že korupciu teraz odložíme bokom! K druhému, katolíckemu argumentu, že táto vláda odmietla Istanbulský dohovor, čo od budúcej vlády ťažko čakať, treba dodať, že to nemôže ospravedlňovať korupčné kauzy, ktoré vládu sprevádzajú. A keď sa objaví sociálny balíček súčasnej vlády, isto sa mu mnohí potešia, ale to nemôže prekryť korupciu, ktorá presiahla všetky medze. 

Ak sa v tomto zápase vyrovnáme s korupciou aspoň tak, ako v roku 1998 s dobou mečiarizmu, môžeme dúfať, že aj táto éra sa raz stane súčasťou našej kolektívnej pamäti. Táto výzva i zápas by dnes mali spojiť všetkých slušných ľudí na Slovensku.