Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miloš Forman (1932 – 2018)

.tomáš Němeček .stĺpčeky .český týždeň Tomáša Němečka

Každý Čech má svoju obľúbenú formanovskú scénu. Pre mňa sú to všetky chvíle, keď v Amadeovi (1984) vzniká Mozartova hudba priamo pred očami konkurenta, ktorého závisť na chvíľu ustúpi úžasu pred krásou.

Miloš Forman (1932 – 2018) Natália Ložeková / natalialozekova.sk

viem, že je to jedna z najväčších fikcií v dejinách historických filmov a ťažká nespravodlivosť voči takto sploštenému Salierimu, ktorý režisérovi poslúžil na vytvorenie kontrastu medzi bohatým majstrom priemernosti a sociálne slabším inteligentným géniom. Z hlavy filmového Mozarta však tryská hudba takým strhujúcim spôsobom, že ju sledujeme očami Salieriho v posvätnej bázni. Ako stvárnenie teologickej myšlienky, že znakom Božej prítomnosti je superabundancia, prehojnosť milosti (tak to síce režisér nemyslel, ale to mi nevadí).

Keď 86-ročný Miloš Forman 13. apríla zomrel, Český rozhlas usporiadal diskusiu kritikov, ktorí uvádzali práve svoje obľúbené momenty. Jeden vyzdvihol scénu s rodičovským fajčením marihuany z Taking Off (1971), jeho kolegyňa súcitila s trpkým málovravným koncom Lások jednej plavovlásky (1965), ďalší pripomenul osamotenosť pornomagnáta v závere filmu Ľud verzus Larry Flynt (1996).

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite