trump tiež sľúbil návrat éry čierneho uhlia, pre Macrona je, naopak, globálne otepľovanie jedna z hlavných tém. Trump je nacionalistický populista, Macron je kozmopolitný centrista. Ako potom vysvetliť vrelé objatia a náklonnosť, ktorú sme videli vo Washingtone?
Macron ako prvý z európskych lídrov pochopil, že zdravie transatlantických vzťahov je dôležitejšie než to, či je nám figúra súčasného amerického prezidenta sympatická. Bezpečnosť Európy závisí od Spojených štátov rovnako ako pred ním. USA sú svetovou superveľmocou a nesú zodpovednosť, o akej sa Európanom ani nesníva. To, že Macron tejto realite rozumie, je jedna časť príbehu. Ale títo dvaja lídri sú si podobnejší, než sa zdá.
Predovšetkým, Macron nie je priamočiarou antitézou politického populizmu. Je len pokusom vybudovať rozumnú centristickú politiku pre dobu, ktorá sa mnohým zdá strašidelne komplexná a utrhnutá z reťaze. A aj trumpizmus je takou odpoveďou (hoci o poznanie menej rozumnou) na druhej strane Atlantiku.
„Medzi Trumpovým múrom a Macronovou tvrdosťou v oblasti azylovej politiky jestvujú dôležité rozdiely. Nie sú však diametrálne.“
Macronov politický model so sebou nesie paradox. Áno, Macron porazil nacionalistku Marine Le Pen. Jej Národný front sa však na smetisko politických dejín neponáhľa. Ak tam má niekto namierené, tak sú to etablované stredopravé a stredoľavé strany – republikáni a socialisti – ktorých slabosť Macron využil. Macronovo úspešné vyplnenie celého politického stredu má dnes za následok to, že jeho najsilnejší oponenti sú pravicoví a ľavicoví extrémisti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.