v roku 1989 padol komunizmus a chceli sme budovať slušnú demokratickú krajinu. Už v roku 1990 sa objavili populisti a nacionalisti, ktorí zaviedli demokratické Slovensko do slepej uličky, ale pred November sa už nedalo ísť.
V roku 1998 sme porazili mečiarizmus, vstúpili sme do NATO a EÚ. Už zakrátko sa objavili ľudia, ktorí chceli z novej politickej konštelácie prosperovať. Korupčné aféry začali sprevádzať všetky vládne koalície. Ale v ďalších krokoch na ceste integrácie sa aj tak pokračovalo.
„Nevieme odhadnúť najbližší vývoj, začína sa aj drobná práca, prichádzajú komunálne voľby.“
Niečo podobné začíname badať dnes. Mladí ľudia rozbehli obrovský pohyb proti násiliu, korupcii a za slušný život. A už sa objavujú stranícke a iné zoskupenia, ktoré sa na tejto vlne chcú zviesť a v najbližšej budúcnosti politicky profitovať. Môže sa im to aj podariť. Ale to už nemôže znehodnotiť udalosti marca 2018. Juraj Šeliga, Karolína Farská, Táňa Sedláková, Jakub Kratochvíl, Katarína Nagy Pázman, Peter Nagy, Veronika Bruncková, Martina Strmeňová, Róbert Martin Hudec, Ján Gálik, Matúš Nakata, Mária Červeňová a ďalší z Platformy za slušné Slovensko, a rovnako Juliana Horváthová, Martin Kvetko, Timotej Lauko a ďalší z hnutia Nie je nám to jedno – tí všetci sú už súčasťou veľkých dejín a premien Slovenska a spolu so zábermi zo slovenských námestí zostanú ikonami doby.
Platforma za slušné Slovensko a študenti z hnutia Nie je nám to jedno, samozrejme, nekončia. Nevieme odhadnúť najbližší vývoj, začína sa aj drobná práca, prichádzajú komunálne voľby. Ale je tu jasný cieľ – v predčasných alebo riadnych parlamentných voľbách presadiť takú garnitúru, ktorá začne plniť odkazy z marcových námestí.