ja by som si v pokoji v prenajatom byte čítal knižku, popíjal vínko, ktoré sme dostali v cene ubytovania, ale manželku dážď neodradil. „Ideme do nejakého nákupného centra," vyhlásila. Na moju otázku, čo potrebujeme kúpiť, som nedostal odpoveď, iba nepekný pohľad. Tak som radšej šiel s ňou. Celý deň sme chodili a nenašli nič, čo by sa podobalo nákupnému centru. Boli to len väčšie či menšie obchodíky. Tešil som sa z toho, ale neopovážil som sa to dať najavo. Na každej ulici nejaký malý obchodík, mäsiar, pekár, predajca lokálnych vín, dizajnový nábytok či domáce potreby. Najviac mi imponovali tie účelovo vybudované tržnice a v nich domáci tovar, predávajúci domáci výrobcovia či pestovatelia. Produkty voňajúce sviežosťou. Na čerstvom vzduchu sa šírila aróma, nič nezabalené vo vákuových obaloch.
Doma samé reťazce, Billa, Kaufland, Tesco, Lidl či Merkury Market.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.