po rozvode ostal aj bez bytu, zobral si pár malých hlúpych pôžičiek a vzápätí prišli exekúcie. Invalidný dôchodok mu nestačil už ani na ubytovňu. Tak prišiel k nám. Možno cez projekt Adoptuj si človeka bez domova aj Vladko nájde niekoho, kto si vypočuje jeho trápenia. Tu je jeho príbeh:
„Domov? To si pamätám, len keď som ako malý chlapec žil v paneláku, tam som vyrastal a ešte keď mamka a otec žili, to bol pre mňa domov. Čím som bol? Povolaním som bol vodič autobusu. My sme to volali ‚tie dlhé autobusy‘, teda nejazdil som na krátkych, ale na tých dlhých: spoje 83, 61, 74, 59. Od roku 1997 do 2008 som mal dvakrát infarkt a operovali ma na srdce, mám tri bajpasy, takže už nemôžem jazdiť, lebo je to riziko, že náhodou ma to zasa chytí. Do žiadnej práce ma teraz nevezmú, už len pre to srdce.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.