v Jeruzaleme sa vtedy udialo niečo zvláštne. Ľudia „zo všetkých národov, čo sú pod nebom“ zažili zrazu, že všetky jazykové bariéry a hranice medzi nimi padli a všetci si mohli navzájom porozumieť. To, čo vtedy zažili ľudia v Jeruzaleme, je aj veľká nádej pre dnešný svet. Vzájomné porozumenie je možné. Spoločenstvo môže fungovať. Duch svätý otvára srdcia a spája ľudí.
No Biblia pozná aj iný obraz. Je opakom Turíc. Ide o veľkú jazykovú mätež, vinou ktorej si ľudia prestali rozumieť. Je to obraz o stavbe veže v Babylone. Píše sa o tom v prvej knihe Biblie. Ľudia chceli postaviť vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba. „Spravme si tak pomník,“ hovorili. Vtedy, hovorí Biblia, Boh pomiešal ich jazyky, aby nik nerozumel reči druhého. Z Babylonu, z Bábelu prišlo to zmätenie jazykov.
Bábel a Turíce – dva obrazy z Biblie. Dve skúsenosti, ktoré účinkujú dodnes. Stavba veže v Babylone bola povýšeneckým a megalomanským projektom vtedajších ľudí. Babylon, Bábel – to sú tí, ktorí chcú všetko svojvoľne zobrať do vlastných rúk. Považujú sa za bohov, neporaziteľne silných. Ich koniec je napokon biedny.
„Prepadá ma strach a úzkosť, keď sledujem, ako my všetci čoraz viac pozeráme do svojich mobilov a nikto sa s nikým nerozpráva.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.