Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .stĺpčeky .priama reč Lucie Piussi

To, že existujú denní a noční ľudia, som pochopila hneď na začiatku svojho bohémskeho života. V omamnej vôni asfaltu čerstvo vystriekanej terasy krčmy Stoka som pozorovala prebúdzajúce sa mravenisko mesta.

Priama reč Lucie Piussi Natália Ložeková / natalialozekova.sk

denní ľudia zamykali dvere áut, vo farebných sakách brali do rúk kufríky. Velebila som v duchu to hemženie s mladíckym okúzlením hodným Walta Whitmana, až kým sa na mňa jeden z tých denných ľudí nezadíval. 

Ten muž v dokonale padnúcom saku, s drahým koženým kufríkom, na ktorý by som sa ja nikdy nezmohla, sa niežeby neusmial. Od potláčanej zlosti zatínal čeľuste. Trieskal dverami auta a pozeral sa na mňa s takou nenávisťou, že by to zabilo aj hada. Zmeravela som. Ten chlap mal namále, aby mi rovno jednu neuvalil za to, že si tam sedím ako sama Cvetajevová s pohárom vína večne nedopitým. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite