v nedávnom článku Hamid reaguje na prekvapivý výsledok májových volieb v Malajzii, ktoré poslali do politického dôchodku premiéra Nadžíba Razaka, ktorého strana krajine vládla viac než 60 rokov.
Hamidov záver – trochu unáhlený – je, že úloha demokracie je obmedzená. Nie je zárukou dobre platených zamestnaní, lepších škôl ani rastúcej životnej úrovne. Zaisťuje iba to, že politici tu nemusia byť navždy a to, že ľudia majú možnosť vo voľbách ovplyvniť smerovanie svojej krajiny.
Drvivá väčšina krajín sveta si svojich predstaviteľov volí – a predsa sú polovica z nich diktatúry. Nie všetky takéto voľby sú pritom fingované. Zvyčajne stačí neférové politické prostredie, sťažený prístup opozície do médií či k financiám alebo jej demoralizácia ako výsledok popularity autoritárskeho režimu. Skúsenosti z Iraku či z etnicky rozdelených krajín subsaharskej Afriky navyše ukazujú, že demokratické voľby sa môžu stať pokračovaním etnických konfliktov inými prostriedkami.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.