na čo si však pamätám dobre, sú melóny môjho detstva. Do zelovocu ich privážali na avii. Môj strýko je Maďar z juhu, brata má kalvínskeho farára, no priženil sa k nadutým tvrdohlavcom pod Karpaty. Mal auto, škodovku „pikap“, taký ten hrkotavý plechový nákladiačik starých čias. V melónoch sa vyznal. Raz priviezol dvesto melónov, postavil sa na námestie a predával. Melónová sezóna bola v plnom prúde, vidiečania boli prejedení letných plodov, velebili slanosť mäsitých pokrmov, takže predaj bol slabý. Pre mňa to bola dobrá správa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.