Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vymazaná tvár

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Strávili sme pár dní v Kapadócii, krajine plnej kužeľovitých skál prevŕtaných ako ementál. Akoby sme sa boli ocitli v snových obrazoch Hieronyma Boscha. V druhom storočí tu naši kresťanskí predkovia vyhĺbili jaskynné kláštory a kostoly.

Vymazaná tvár Natália Ložeková / natalialozekova.sk

kapadócki otcovia – Gregor z Nyssy či Bazil Veľký tu rozjímali nad tajomstvom Božej Trojice. Hľadali slová, ktorými by vyjadrili najhlbšiu podstatu skutočnosti, že Boh je láska. Jeho bytie je čistý vzťah: Milujúci, Milovaný a Duch, ktorý oboch spája v jedno. V jaskynných kostoloch sa zachovali nádherné fresky, ich farby ani po stáročiach nestratili svoju sviežosť. Donedávna neboli strážené. Dnes je v každom strážca. V posledných rokoch maľby ktosi poškodil. „Kto to urobil?“ pýtali sme sa. „Náboženskí fanatici,“ odpovedal úsečne strážca. Zbožní horlivci vymazali z fresiek tváre. Tváre apoštolov i tvár Krista. Z tvárí odstránili oči. Lebo ak chcete zničiť tvár, stačí z nej vymazať oči. Veď práve oči robia tvár tvárou. Postava bez očí nemá tvár a postava bez tváre už nie je osobou. Duch sa z nej stratí, je premenená na vec. Duch sa totiž zjavuje v pohľade odkrytej tváre.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite