hráči i fanúšikovia v rovnakom zafarbení hrdo spievajú svoje hymny. Okrem napínavého a výborného futbalu je veľkým odkazom aj radosť z rozličnosti a priateľského zápolenia národov všetkých kontinentov. Ešte aj tí, ktorí nie sú účastníkmi týchto majstrovstiev, si teraz uvedomujú radosť zo svojej identity.
V poslednej knihe Biblie, celkom na konci, keď sa hovorí o víťaznom zavŕšení dejín a o Novom Jeruzaleme, sú dvakrát spomínané národy sveta. „V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov.“ Charizma a osobitosť národov je veľkým obohatením sveta. Prejavuje sa v umení, architektúre, vede, zvykoch, politike i športe. Pokiaľ sa nezvrhne na nacionalizmus!
„V slobode sa u nás skôr objavuje nacionalizmus a egoizmus ako cesta k moci.“
George Orwell definoval nacionalizmus ako „zvyk človeka stotožňovať sa s určitým národom či iným útvarom, pričom morálne hodnoty nemajú význam a neuznáva sa žiadna iná povinnosť, než presadzovanie národného záujmu“. A dodáva: „Nacionalizmus sa nedá oddeliť od túžby po moci“.
Slovensko iba objavuje svoju „slávu a bohatstvo“. V pocite ohrozenia a v uzatváraní sa ich nemôže nájsť. Práve v konfrontácii s okolím sa odkrývali najhlbšie charizmy našich ľudí – vernosť, priateľstvo, tvorivé umenie, schopnosť rozpoznať súvislosti. Paradoxne, v slobode sa u nás skôr objavuje nacionalizmus a egoizmus ako cesta k moci. Keď sa Dominika Tatarku opýtali, ako by jednou vetou charakterizoval Slovákov, odpovedal: „Sme národ, ktorý sa večne oslobodzuje“. Dnes najmä od vlastných neduhov...
Ale nekazme si krásne chvíle pri televízore – veď ďalšie majstrovstvá sveta vo futbale budú až o štyri roky.