ako prvé som vnímal nemecké majstrovstvá z roku 1974. V pamäti mám krásne dresy Peru, rýchlosť a góly Poliaka Lata, Beckenbauerovo držanie tela a krásny futbal Holanďanov.
Odvtedy sa veľa zmenilo. Všetko je rýchlejšie, vyrovnanejšie a akosi aj menej pekné. Preč je Kempesova elegancia, Rossiho gólostroj, futbalová poézia formácie Sokrates-Zico-Falcao, Maradonova výnimočnosť aj Zidanov nenapodobiteľný prejav. Dnes všetci bránia aj útočia a všetci to robia tak dobre, že nie je možné až tak vyniknúť. Ale futbal ostal svetovým fenoménom.
V Rusku ma najviac zaujali tri veci.
1. Úspech malých krajín.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.