začiatkom týždňa sa ti pre frajerinu utopil mobil vo fontáne tu na centrálnom námestí a ty si komunikačne vyradený. To nemôže byť náhoda. Ak by nepadol, tak vieš, o čom by to bolo. Samé výzvy: deti, tu si urobíme konzervu prítomnej chvíle – takto už pomerne trápne stále nazývaš fotografiu.
Povedz, čo si od toho sľubuješ, že brázdiš ulice mesta, ktoré sú kolískou františkánskeho hnutia? Čo pociťuješ, keď ideš Kapucínskou ulicou č. 4, kde si kedysi spočinul, keď si šiel do Assisi ešte stopom a na medzipristátiach si prespával v stane. Ako je odvtedy toto mesto pre teba inak pravdivé? Navonok sa zdá, že máš všetko. Študenti ťa oslovujú „tato“ a majú ťa radi. Trnavskí veriaci ti dávajú iba pozitívnu spätnú väzbu. Ale čo riešiš vo svojom vnútri?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.