presne pred 38 rokmi, v auguste 1980, sa začal v Leninových lodeniciach v Gdańsku štrajk, ktorý viedol k vzniku Solidarity, teda prvých nekomunistických odborov vo východnom bloku. Štrajk bol odpoveďou na zvyšovanie cien, ktorým sa režim snažil riešiť svoje záväzky po tom, ako si začiatkom 70. rokov bezbreho napožičiaval na medzinárodných trhoch. Plánovaná ekonomika už rásť nevedela a spolu s rastúcim bremenom dlhu priniesla hospodársku katastrofu.
Zvolenie populárneho poľského kardinála za pápeža v roku 1978, navyše dodalo ľuďom odvahu. Požiadavky odborárov boli už primárne politické a dovtedy prakticky nevysloviteľné: prepustenie politických väzňov a zastavenie prenasledovania ľudí na základe ich presvedčenia, sloboda tlače či legalizácia odborárskej činnosti mimo oficiálnych, komunistami schválených štruktúr.
Totalitný režim mal byť jediným autentickým hlasom pracujúcich, preto nepripúšťal opozíciu. Nesúhlas s ním bol prezentovaný ako výsledok buržoáznych predsudkov či imperialistickej propagandy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.