„K spokojnosti mi tu chýba len žena,“ odvetil. „Mám tento mesiac šesťdesiatku. Rodinu by som si už nezaložil, ale ženu by som chcel, to áno. Ale rozumnú. Mala by byť normálna, nie náladová. Taká, čo by vedela aj pochopiť, aj sa porozprávať. Nie nejaký nudný typ. Aby sa neflákala a normálne žila. Dnes sú také ženy, čo radi chodia do kaviarní, flirtujú s druhými. Moja bývalá veľmi rada flirtovala. Robila laborantku v nemocnici. Tam flirtovala s lekármi. Nakoniec mi ušla s montérom, čo jej nábytok v nemocnici staval. Zaľúbila sa a odišla odo mňa. Keď si raz zaľúbený, tak sa s tým asi nič nedá. Aj sa zobrali a žijú šťastne, aj dieťa majú spolu. Len naše dve deti tým trpeli, doteraz nám to vyčítajú. Ja som sa už odvtedy neoženil a skončil som na ulici. Aj všetok majetok som im nechal, aby dobre bolo, a šiel na ubytovňu.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.