k zahmlievaniu reality prispievajú aj uznávaní politológovia – možno aj preto, že im chýba každodenná skúsenosť s antiliberálnymi a nedemokratickými tendenciami v praktickej politike. Iste mi preto odpustia malý exkurz do ich politologickej „kapusty“.
Pojem „illiberal" sa zvykne používať na označovanie vývoja v krajinách, v ktorých vlády a politici s autoritárskymi sklonmi obmedzujú občianske slobody či inštitucionálne poistky na ich ochranu. Som však presvedčený, že v skutočnosti do tejto kategórie patrí aj mnoho krajín, ktoré zvyknú ukazovať prstom na vinníkov. Patria tam dokonca všetky vyspelé krajiny. Aj tie bez otvorených autoritárskych tendencií vrátane Slovenska. Prečo?
Kvôli plazivému obmedzovaniu niektorých slobôd. Dostali sme sa do kože povestnej žaby, ktorú varia tak pomaly, že si to nevšimne. Asi sa všetci zhodneme, že kľúčovým kritériom pre delenie krajín na liberálne a neliberálne je ich schopnosť vytvoriť priaznivý rámec pre rozvoj slobody. Podstatné však je, že občianske slobody sú neoddeliteľné od ekonomických slobôd. Krajiny možno považovať za liberálne vtedy, keď chránia rovnako tak občianske, ako aj ekonomické slobody. Ak občianske či ekonomické slobody obmedzujú, sú neliberálne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.