Zastavil som čiernym na priechode

bol to rušný priechod bez semaforov. Čakajú tam už nejakú chvíľu, predo mnou im nezastavili tri autá. Tak som zastavil ja. Neveriacky na mňa pozerali. Až na moje gestá sa pohli a rýchlo prešli. Keď sa pohli, vodič za mnou párkrát zatrúbil a čosi nesúhlasne gestikuloval. Mám vari niečo s autom? Asi ma chce šofér za mnou na niečo upozorniť, lebo akokoľvek som sa zamýšľal, nijako som ho neobmedzil, nezastavil som prudko, ale pozvoľne a myslím, že som ani neporušil nijaký dopravný predpis. Otvoril okno a čosi kričal, no to som už nepočul, odbočoval som k supermarketu. A on za mnou.

Zaparkoval vedľa mňa. Vystúpili sme a šofér sa do mňa pustil: „Načo si tam pred tým priechodom zastavil?“ „Veď tam stáli ľudia,“ ohradil som sa. „Ľudia? To tým čiernym si dával prednosť? Šibe ti? Oni majú dosť času postávať aj celý deň.“ Niežeby som sa chcel hrať na superhrdinu, no mojej duši sa naraz zažiadalo robiť osvetu o dopravných predpisoch. Tak som mu začal seriózne a vážne vysvetľovať, že som už síce robil autoškolu dávno a urobil som ju na plný počet bodov. Učili ma tam, že vodič je povinný dať prednosť chodcovi na priechode pre chodcov a nesmie ho ohroziť. A ak ma pamäť neklame, tak bez ohľadu na to, akú má daný chodec pleť. Je totiž jedno, či sú chodci blond, tmaví, veľkí, malí, tuční, chudí, žltí, čierni, bieli. „Isto to tak bolo, keď som robil vodičský preukaz ja. Alebo sa niečo v dopravných predpisoch medzičasom zmenilo? Niečo mi ušlo?!“