v kaplnke sedí vyše sto detí, mladíkov a dievčat. Vĺčatá a včielky ukonané slnkom a celodenným náročným programom sa cez kázeň opúšťajú a upadajú do tichučkého spánku. Oltárom mi je transportná debna z preglejky a za chrbtom mi zapadá veľké oranžové slnko rovno za Kriváň. Neviem, akým duchovným zážitkom je slúžiť omšu pod klenbou Chrámu sv. Petra vo Vatikáne, no ani tu to nie je zlé. Počet takých kaplniek na našom táborisku sa blíži už k dvadsiatke. Každý rok jedna. Tí, ktorí sa v tej prvej počas premenenia nesmelo dotkli pohľadmi plnými začínajúcej lásky, majú už dnes dospievajúce deti. Na prvých táboroch som robil všetko, teraz sa len zboku pozerám, ako to ide odchovancom mojich odchovancov. Každoročne býva toto miesto pod Kozím kameňom na pár dní či týždňov mojím letným domovom a dúfam, že trochu aj ich.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.