v Bratislave je plno kostolov, každý, kto chce, má možnosť ísť na omšu. Nosiť to tu niekomu pod nos nemá zmysel. Aj duchovný život má byť o slobode a zodpovednosti. Niektorí noví si myslia, že sa musia žehnať hneď, keď nás zbadajú. Takých väčšinou na prvý raz ani neprijmeme. Na nábožné divadielko nie sme zvedaví. Máme u nás kresťanov, moslimov, ateistov. Raz za mesiac, keď naraz blahoželáme všetkým ku sviatkom, sa spoločne pomodlíme a zaspievame súru (verš z Koránu). Kto chce, ten sa pridá. Ak niekomu treba kňaza, zavoláme ho.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.