Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo máme právo pískať i pri piete

.tomáš Němeček .stĺpčeky .český týždeň Tomáša Němečka

Predseda českej vlády si na päťdesiate výročie augustovej invázie prišiel uctiť obete k budove Českého rozhlasu. S trpiteľským výrazom predniesol pripravený prejav – a vypískali ho. Hodí sa to?

Prečo máme právo pískať i pri piete

august 1968 je predsa len jedna z dejinných udalostí, ktorú vníma zhodne väčšina Čechov a Slovákov. Neslúži Andrejovi Babišovi ku cti, že vo chvíli, keď český prezident kamsi zaliezol (a Česká televízia namiesto toho vysielala prejav slovenského prezidenta Andreja Kisku), prišiel aspoň premiér splniť ceremoniálnu úlohu? Najostrejšie preto ľudí skritizoval hlavný komentátor Lidových novín – denníka patriaceho Babišovmu fondu – Petr Kamberský. V článku Házejte na Babiše vajíčka, ale ne během piety vytkol davu porušenie „elementárnych pravidiel slušného správania“. Pri pietnych príležitostiach má podľa neho prednosť spájajúca úcta k hrdinom pred antipatiou ku konkrétnemu politikovi. Babiš nemá nič spoločného s okupáciou – argumentuje Kamberský – a českí komunisti držiaci jeho vládu pri moci tiež nie, pretože v auguste 1968 mala KSČ spontánnu ľudovú podporu. Skrátka „by sme si piskot aj rajčiny mohli odpustiť“, pretože je to „vyjadrenie neúcty k celej ceremónii“... A to teda nie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite