každá vec dostala visačku s tvárou darcu. Šaty Táne Pauhofovej. Vetrovka Zuzky Šebovej. Šuštiaky snoubordistky Števulovej. Olympijský výstroj našich hokejistov. Prezidentove kravaty. Lodičky prvej dámy. Našlo sa tam kadečo. Šípili sme, že po oblečení známych osobností bude dopyt. V piatok o tretej malo nastať šialenstvo. Už pol hodinu predtým sa za dverami tvorili zástupy pubertiačok. Tušili sme, čie veci sa rozoberú ako prvé. Tipovali sme Pauhofovej kúsky. Zato podprsenky neznámych darkýň sme ako tovar výrazne podcenili, ako sa zistilo. Najmä u miestnych štamgastov.
O tretej sa brány otvorili. Veľká skupina takmerpubertiačok sa hodila na kopu s mojím oblečením. Prekvapene sme zízali. „To bolo tvoje, Vladka?“ „Bolo. Nevidíš tam visačku s jej fotkou?“ drgla ju rovesníčka a vytrhla jej moje staré džíny z ruky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.