krátko po revolúcii som čítal rozhovor s autorom, ktorého si nadovšetko vážim a ten hovoril: „Vytrhnite si moje komunistické básničky z knižky a zostane vám kvalitná poézia.“ Lenže tie básne nikto nevytrhne! Vyhodí ich spolu s perlami. Nehodí ich sviniam, ale rovno do kontajnera. Tak to býva s vecami poplatnými dobe.
A naopak, zabudnuté a stratené klenoty minulosti niekedy znenazdajky vyplávajú na povrch a ukážu svoj lesk. Počas štúdia na vysokej škole som mal spolužiaka, ktorý trval na tom, aby sa znova preorali archívy, aby sme v nich hľadali stratené pramene a vybudovali si tak novú, objektívnu a lepšiu národnú literárnu identitu. To sa ale okrem neho nikomu nechcelo, preto bol označený za podivína.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.