Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kniha o nás

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Američania sú Prahou fascinovaní viac než iní. Nová kniha bývalého amerického veľvyslanca v Česku Normana Eisena Posledný palác zaručuje, že ich toto mesto bude ešte dlho zaujímať.

Kniha o nás Natália Ložeková / natalialozekova.sk

historický príbeh sa točí okolo Petschkovej vily, opulentnej 148-izbovej rezidencie amerických veľvyslancov. Dom si nechal postaviť Otto Petschek, ktorý za svoje bohatstvo vďačil riskantným investíciám do českého uhoľného priemyslu pred koncom prvej svetovej vojny.

Samotná Petschkova banka si ako svoje sídlo postavila neoklasický palác na rohu ulíc Politických väzňov a Washingtonovej, ktorý sa cez vojnu stal sídlom Gestapa. No ambiciózny projekt súkromnej vily Petschka takmer zruinoval. Eklektická stavba mala výťah, elektrické spúšťacie okná do záhrady či krytý bazén. Projekt sa počas stavby menil – Otto totiž trval na tom, že priečelie domu má tvoriť elegantný oblúk.

Z domu sa však rodina dlho netešila. V roku 1934 Otto zomrel na zlyhanie srdca a zvyšok židovskej rodiny o pár rokov utiekol pred nacistami. V dome sa zabýval nemecký vojenský veliteľ Prahy Rudolf Toussaint. Po nemeckej kapitulácii si vilu všimol americký povojnový veľvyslanec Leonard Steinhart, ktorý ju od československej vlády dostal. Odvtedy dom slúžil ako kus Ameriky v srdci Európy. Prespalo v ňom viacero amerických prezidentov a Shirley Temple-Black – ktorá strávila 21. august 1968 v Prahe – z neho urobila miesto stretnutí disidentskej komunity.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite