mariánsky kult k nám priniesli svätí Cyril a Metod, a to podľa byzantského spôsobu. Arcibiskup Metod zasvätil svoj chrám Matke Božej a pred smrťou prosil svojich žiakov, aby ho pochovali práve v tomto chráme. Arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec (1595 – 1685) v súvislosti s pokresťančením Maďarov v spise Historia Hungariæ napísal, že Maďari prijali kresťanstvo rýchlo, lebo im ho naši predkovia sprostredkovali cez mariánsku úctu. Prvý uhorský kráľ, svätý Štefan, hneď po nastúpení na trón celú svoju ríšu zasvätil Preblahoslavenej Panne Márii.
V 13. storočí napadli naše územie Tatári. Ľudia sa pred nimi zachraňovali útekom do hôr a tradícia hovorí, že nebolo rodiny, ktorá by si nebola so sebou vzala sošku alebo podobizeň Panny Márie. V 15. storočí sa začali hrnúť do Európy Turci. Ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz zo Zredna vydal v roku 1470 pastiersky list, v ktorom vyzýval ľudí, aby sa spoločne zasvätili Bolestnej Panne Márii. V roku 1683 stáli Turci pred Viedňou. Spomínaný arcibiskup Selepčéni-Pohronec mal pri Bratislave omšu pre vojakov, a potom im nechal rozdať mariánske medailóny na hruď. Poľský kráľ Ján Sobieski zase prikázal, aby vojaci mali na každej zástave napísané meno Mária. Po víťazstve nad Turkami pápež Inocent XI. vyhlásil 12. september, deň bitky, za sviatok mena Panny Márie.
Pápež Benedikt XIII. poslal v roku 1727 do Trnavy list: „Súhlasím, aby slovenský národ si naďalej uctieval Bolestnú Pannu Máriu ako svoju patrónku.“ Stáročná tradícia tak bola oficiálne spečatená. Úcta k Sedembolestnej Panny Márii sa vinie celými slovenskými dejinami a stála pri Slovákoch v zlomových chvíľach ich dejín. Arcibiskup Cyril Vasiľ 15. septembra 2015 v kázni v Šaštíne nastavil Slovensku zrkadlo o tom, kde sa duchovne nachádza. Otvoril tým ďalší, aktuálny rozmer tohto sviatku.
September je mesiac dožiniek a vinobrania. Jeden deň v ňom nech je tiež národnou sebareflexiou.