zmysel života bol všade naokolo a pevným bodom v neistom vesmíre bol práve betónový múrik.
Minulý týždeň som urobil odvážnu vec. Ja, starý krokodíl, vyštveral som sa na vysoký múrik, ktorý je súčasťou jednej frekventovanej ulice. Sadol som si, hompáľal nohami, opäť čakal na manželku a sledoval svet. Reku, budem počítať úsmevy vodičov, ktorí zastavia na križovatke. Za tridsať minút som napočítal štyri úsmevy v dvoch autách. V starej rachotine sa smiali dvaja chlapi, lebo museli štartovať spoločne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.