hluchota a nemota môžu človeka izolovať, odstrihnúť ho od okolitého sveta a spôsobiť osamelosť. No vždy znova a znova sa nájdu ľudia, ktorí neodvrátia zrak, keď vidia veľké trápenie postihnutého človeka. O tom je aj scéna z Evanjelia podľa Marka, kde hlavnou postavou je hluchonemý muž. Ježiš bol práve na východnom brehu Galilejského jazera, v dekapolskom kraji. Dekapolis bolo územie pohanov. Ježiš sa však odvážil ísť aj do susednej krajiny neveriacich. Nerobil žiadne striktné hranice medzi „veriacimi“ židmi a „neveriacimi“ pohanmi. Vždy mu išlo o človeka. A o jeho srdce. Dobré srdcia nachádzal všade, bez ohľadu na náboženstvo či kultúru.
Ľudí, ktorí priviedli k Ježišovi hluchonemého, sa zjavne dotýkalo utrpenie tohto muža. Preto chceli, aby naňho položil svoju ruku. Dúfali v zázrak, dúfali, že ho Ježiš vylieči? Možno boli presvedčení, že tomuto úbohému mužovi pomôže už len jeho dotyk. Krátka scéna, v ktorej Ježiš pomôže hluchonemému, hovorí veľa o tom, čo môžeme dosiahnuť, keď sa nás dotýka utrpenie iných. No hovorí aj o tom, aký uzdravujúci môže byť súcit naplnený láskou. Najdôležitejšie je otvorené srdce. Ono môže spôsobiť zázrak.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.