zobrala som najmladších gymnazistov, dvanásťročných primánov, na prechádzku do blízkeho lesoparku, nech sa v horúcich dňoch nemusíme pariť v triede.
V lesoparku, samozrejme, dostali rozchod, ktorý využili na naháňanie a rôzne preteky. Občas sa niekto pri mne pristavil, vyrozprával mi niečo zo života svojej rodiny. Bolo to úsmevné a vzácne. Len tá cesta domov… Ako od Kukučína. Nie a nie vrátiť sa do školy. Tu sa rozviazali šnúrky, tam boleli nohy, inde si bolo treba oddýchnuť. Namiesto desiatich minút trvala cesta späť takmer dvadsať. Už aj prestávka sa začala, už bol aj koniec vyučovania.
Pár metrov od školy prišiel Filip: „Zabudol som si v parku kľúče!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.