spotená do nitky z prehriatej podzemnej stanice nastúpim do chladiaceho boxu – klimatizovaného vlaku, ktorým sa vezie celý svet. Keby prišli mimozemšťania, zobrala by som ich práve sem. Mohli by tu zblízka pozorovať ľudí každého druhu, veku, vyznania, rasy či spoločenskej triedy – a navyše, nikto by si ich ani nevšimol, pretože v newyorskom metre môžete byť aj zelený či mať namiesto hlavy melón. Nikto to nerieši. Inakosť je základná esencia tohto mesta. Odtiaľto sa zdá slovenská diskusia o kampani na vodku s tvárou mulatky úplne absurdná.
„Newyorčania sa odmietajú báť.“
Vo vagóne so mnou idú aj tí, ktorí u nás pohŕdaju „sockou“. Čas sú tu peniaze a na hodiny v zápche nemajú ani oni. Tento každodenný spoločný dotyk miliónov má veľmi pozitívny efekt – ľudia sú tu k sebe milí. Musia. Bolo by neúnosné narážať na šesť miliónov hoviad denne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.