minulý rok vydala dvojica kritikov v jednom feministickom žurnále vymyslený a ironický tritisícslovný text, ktorý tvrdil, že penisy spôsobujú globálne otepľovanie. Rovnaká dvojica, spolu s britskou autorkou Helen Pluckrose, sa teraz odhodlala na čosi ešte odvážnejšie. V priebehu roka napísali dvadsať pseudoakademických textov z rodových štúdií. „Metódou“ bol čistý sofizmus: vymyslieť čo najabsurdnejšie závery a selektívne využiť existujúcu literatúru na ich podporu. Sedem „štúdií“ umiestnili v slušných – rozhodne nie predátorských – časopisoch, kde boli predmetom recenzovania. Ďalších sedem bolo vážne hodnotených ešte aj v čase, keď sa rozhodli pokus zastaviť. Iba zvyšných šesť bolo odmietnutých. Merané štandardmi napríklad aplikovanej ekonómie, kde každý akademický článok vyžaduje dlhé mesiace, ak nie roky driny, je to slušný výkon...
Príklady? Vymyslená stať, založená na „roku pozorovania psov a ich ľudských spoločníkov v troch psích parkoch v Portlande,“ ktorá sa venovala rodovej problematike a sexuálnemu násiliu medzi psami, bola nielenže vydaná v hlavnom žurnále feministickej geografie Gender, Place&Culture, ale dostala dokonca špeciálne uznanie výberom medzi dvanásť najlepších článkov, publikovaných pri príležitosti 25. výročia založenia časopisu...
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.