motivácia bola silná, zápas FC Barcelona. Kamarát miluje futbal. Ale necestuje. Najradšej je na miestom futbalovom ihrisku alebo doma na dvore. Chová sliepky, husi, morky, kačky, prasiatka. Spokojný gazda.
Kúpil som teda lacné letenky a cez internet objednal ubytovanie. Apartmán blízko mora za skvelú cenu. No nekúp to! Vykľul sa z toho ošarpaný byt v arabskej štvrti. Prvýkrát videl živého Araba. Prosil ma, žobronil, aby sme išli niekam inam. Vymenoval, čo všetko sa nám môže stať. Jeho negatívne skúsenosti boli čisto teoretické, z televízie. No strach bol silný, bol vystrašený do poslednej kvapky krvi. „Tak tu ostaneme,“ rozhodol som, aby som si užil tú jeho preľaknutosť. Zamykal izbu na tri zámky. Ani neviem, či spal, či strážil v noci naše malé územie. No poslednú noc sme posedeli s miestnymi pred bytovkou na káve. Našiel si tu kamarátov.
Dobré reštaurácie ho nenadchýnali. „Čo je toto za reštauráciu, keď nemajú rezne ani kuraciu nôžku?“ Keď sme objavili výrobňu pečených kurčiat, jedno celé som kúpil a na lavičke ho sám zjedol. Zamastený bol, úsmev od ucha k uchu. Vyhlásil to za najlepšie jedlo v celej Barcelone. Potom sa zahľadel do diaľky a povzdychol si: „Ja si tu jem kurčatá, no dúfam, že tie moje doma neje líška, že sa mi o ne postarajú.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.