Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skočiť k Erikovi

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Z Levoče je to k Erikovi osem kilometrov. Treba vystúpiť alejou k bazilike a prejsť lesom a lúkami až do Úlože. Prvé domy, kostolík, Erikova záhrada a drevenica. Ku Grochovi skočíme vždy, keď sme s Jarkou v Levoči. Teraz sme tu spolu s Rudom Prekopom a Mirom Polákom.

Skočiť k Erikovi Natália Ložeková / natalialozekova.sk

sedíme v malej drevenici, Erik má hlavu osvietenú lúčmi z maličkého okna; spomína a rozpráva: Rodí sa kniha o zakázanej výstave. Chceme zachytiť stopy minulosti skôr, než sa stratia v zabudnutí. Bolo to v kritickom roku 1977. Mali sme osemnásť, chodili sme na umeleckú priemyslovku. Zorganizovali sme výstavu. Výstavné miestnosti zapečatili tajní. Naše výtvory boli vraj dvojzmyselné a protištátne. Niektorí dostali trojku zo správania s podmienečným vylúčením, mňa zo školy vyhodili, lebo som trojku zo správania už mal. Toto ideologické vylúčenie nás sprevádzalo celé roky. Miro v archívoch ŠtB našiel záznamy o našom nečistom podujatí. Skladáme dokopy obraz tej dobrodružnej udalosti, a v tej veci sme prišli aj za Erikom. Groch vtedy vystavoval svoje básne. Napríklad túto: „Videli ste niekedy / loďku zmietanú na vlnách? / to som ja / videli ste niekedy / more zúrivé a besné / to ste vy.“

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite