sedíme v malej drevenici, Erik má hlavu osvietenú lúčmi z maličkého okna; spomína a rozpráva: Rodí sa kniha o zakázanej výstave. Chceme zachytiť stopy minulosti skôr, než sa stratia v zabudnutí. Bolo to v kritickom roku 1977. Mali sme osemnásť, chodili sme na umeleckú priemyslovku. Zorganizovali sme výstavu. Výstavné miestnosti zapečatili tajní. Naše výtvory boli vraj dvojzmyselné a protištátne. Niektorí dostali trojku zo správania s podmienečným vylúčením, mňa zo školy vyhodili, lebo som trojku zo správania už mal. Toto ideologické vylúčenie nás sprevádzalo celé roky. Miro v archívoch ŠtB našiel záznamy o našom nečistom podujatí. Skladáme dokopy obraz tej dobrodružnej udalosti, a v tej veci sme prišli aj za Erikom. Groch vtedy vystavoval svoje básne. Napríklad túto: „Videli ste niekedy / loďku zmietanú na vlnách? / to som ja / videli ste niekedy / more zúrivé a besné / to ste vy.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.