hneď sme sa pýtali, čo môže byť na takej megarasci nebezpečné. Všetko. Najmä však šťava z dutej stonky a listov. Najprv na pokožke alebo slizniciach nič nerobí, no keď na ňu posvieti dlhšie slnko, objavia sa pľuzgiere a také pálenie, že sadnutie si holým líčkom do pŕhľavy bude popri tom ako pošibanie brezovou vetvičkou v ruskej saune. A o ruských saunách tu v ukrajinskej Boržave, kde sa súťaž konala, vedia svoje.
S padákom som popod mraky letel desiatky kilometrov nad krásnou krajinou. Až sa jeden mrak rozpadol a ja som už k ďalšiemu nedoletel, sypal som dolu v klesavom vzdušnom prúde. Ani som sa nenazdal a z tritisíc metrov nadmorskej výšky, kde som sa cítil ako kráľ, som zrazu žobral úzkostlivými modlitbičkami o nejaký stúpavý prúd zúfalo nízko nad zemou.
„Premkla ma nostalgia. Pristál som na bývalej hranici prvej Československej republiky.“
Moje letecké prístroje o nejakom možnom stúpaní zanovito mlčali. Rýchlo teda k najbližšej dedinke s cestou, na hľadanie vhodnej lúky nebol čas, podvozok z vlastných nôh vysunutý, keď sa zrazu predo mnou zjavila – biopotvora veľká ako vráta na stodole.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.