pri tohtoročných rozhovoroch s priateľmi, ktorí sa venujú zahraničnej politike, ma vždy vyruší, keď s úľavou oznámia, že na rozdiel od Maďarska a Poľska je Slovensko proeurópske. Vyrušuje ma to z dvoch dôvodov – jednak preto, lebo mi pritom vždy napadne vražda novinára a jeho priateľky a antisemitská reakcia vlády, čo je dokonale neeurópske, ale aj preto, že mi nijako nejde dokopy európskosť s naším stavom spravodlivosti, vzdelania, zdravotníctva a vlastne celého stavu vecí verejných. Môžeme byť európski a súčasne nevzdelaní, necitliví k vlastným chorým, cynickí k sýrskym bezmocným, ustráchaní k ruským mocným, kriví k poškodeným a skrz naskrz korupční? Čo potom vlastne myslíme našou proeurópskosťou? A nie je to v skutočnosti tak, že sme rovnako neeurópski ako Maďarsko a Poľsko, iba na rozdiel od nich nemáme schopnosť protieurópskych mýtov a ani odvahu o nich pred svetom hovoriť? Nie je teda naša európskosť len prázdno, držané pohromade eurofondmi?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.