rodina môže byť bránou k extrémnej chudobe. Takisto, ako môže byť cestou k návratu do života.
Richard má 43 rokov. Prišiel k nám po troch rokoch na ulici. Je u nás jedným z dvoch najmladších obyvateľov. Väčšinou majú po šesťdesiatke. Dospelý život prežil v Česku:
„Robil som vo fabrike, kompletoval som brzdy do áut. Už osem rokov som rozvedený, ale mám syna. Študuje na vysokej škole. Ozval sa mi po rokoch, že ho vzali,“ pochválil sa s úsmevom. „Už desať rokov som polovičný invalid, veľmi sa mi zráža krv a hrozia mi trombózy. Manželke to začalo prekážať, že máme málo peňazí, našla si teda druhého. Tak sme sa rozviedli. Trinásť rokov sme boli spolu. Potom som začal popíjať a bolo to. Nie veľa, tak päť až šesť pív denne a nejaké vínko. Tri roky sa už flákam po Bratislave, žil som len z dôchodku 260 eur a prespával v Petržalke pri Kauflande.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.