Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako ďalej, Amerika?

.dalibor Roháč .stĺpčeky .iný pohľad

Výsledok amerických „midtermov“ bol predvídateľný: demokratická väčšina v Snemovni reprezentantov a ubránená republikánska väčšina v Senáte. A ďalej?

Ako ďalej, Amerika? Natália Ložeková / natalialozekova.sk

predvídateľné boli aj dlhé rady v deň volieb či vynútený odchod Jeffa Sessionsa deň po, podmienený Trumpovou snahou zastaviť vyšetrovanie kontaktov medzi jeho kampaňou a Ruskom. Z praktického hľadiska sa veľa nemení, keďže Trumpovi chýba systematickejšia legislatívna agenda. Len rétorika bude vyhrotenejšia, no Trumpove nominácie do vlády a na súdy budú prechádzať cez Senát ako doposiaľ – a impeachment by sa nekonal ani po ozajstnej „modrej vlne“ demokratov. Najzávažnejším javom je tak polarizácia, ktorá voľby sprevádzala. Kampane vyzerajú ako zákopová vojna a voliči na oboch stranách sa uzatvárajú do svojich bublín. 

Áno, podobne ako v roku 2016 získali demokrati v absolútnych počtoch viac individuálnych hlasov ako republikáni. To však nie je odrazom nejakého neférového nastavenia amerického politického systému. Primárne je to odrazom toho, že Spojené štáty sú federáciou štátov, a nie unitárnou krajinou s jedným volebným obvodom. Napriek všetkým problémom je pritom práve federalizmus jedným z hlavných motorov amerického úspechu. Umožňuje súťaž medzi lokálnymi vládami a rôzne prístupy k spravovaniu vecí verejných. Súčasne dáva federálnej vláde právomoci na to, aby poskytovala významné spoločné verejné statky: obranu a bezpečnosť, zahraničnú politiku, spoločný trh či obchodnú politiku. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite