za takmer tri desaťročia sme videli rôzne podoby chápania slobody. Na jednej strane slovenské mestá i obce opeknievajú, ľudia cestujú a študujú v zahraničí, za svoje presvedčenie nikto nie je prenasledovaný, na druhej strane rozkrádanie štátneho majetku, únos, vražda Róberta Remiáša, korupcia, klientelizmus, nevymožiteľnosť práva, a napokon brutálna vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vlastná skúsenosť nás teda naučila, že k slobode automaticky patrí slovo zodpovednosť. Ale k čomu?
V knihe Genezis hovorí Boh prvému človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“. A had, keď pokúšal ženu, aby z neho jedla, povedal: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“. Čiže človek bude chcieť sám rozhodovať, čo je dobro a čo zlo. A presne toto sa opakuje vo veľkých dejinách i malých príbehoch, keď ľudia začnú sami rozhodovať, čo je dobré, dovolené a užitočné. Takto sa s hrozivými následkami správali nacizmus, komunizmus a všetci diktátori, no ani demokracia nemá problém podľahnúť rajskému pokušeniu.
Čo teda má byť zrkadlom, ktoré nás má korigovať? Niektorí cítime zodpovednosť voči Bohu, iní, ako Václav Havel, hovoria o horizonte, ktorý nás presahuje a núti k zodpovednosti. Práve sedemnásty november je deň, ktorý nám pripomína, že sloboda je najväčší dar pre človeka vtedy, ak ju vie napĺňať zodpovednosťou. Je to štátny sviatok, ktorý nás môže v ďalších zápasoch o slušné Slovensko povzbudzovať a spájať.