V Egypte mi bolo dobre

cez deň dve hodinky pri mori a potom potulovanie sa po pobreží. A k tomu ešte ako čerešnička na torte – masáž.  Masáž pokladám za príjemné dovolenkové zabíjanie času v zahraničí. Najmä v krajinách, kde masáž je prirodzená súčasť domorodého života. Thajsko, Barma, Vietnam, Kambodža či Laos.  No neskúsiť toto potešenie v krajine Kleopatry?  To by mi nedalo. Tak som opatrne vošiel do tureckých kúpeľov. Dvaja polonahí zápasníci ťažkej váhy ma vyzliekli zo županíka, položili na rozpálený kamenný stôl, spoločne si ma pridržiavali a mal som pocit, že ma chcú utopiť v pene. Potom ma začali drhnúť niečím drsným a málo príjemným. Chápem, keď je slabšia hygiena, že to môže pomôcť. Ale veď ja sa pravidelne kúpem, sprchujem, aj zuby si umývam! Drhli, bili, buchnátovali. Držali ma jeden za nohy, druhý za ruky a prevracali ako bielizeň v práčke so zrýchleným programom. Kričal som, jojkal, nič nepomáhalo. Na cudziu bolesť sú isto zvyknutí. A moje výkriky asi brali ako prejav vďaky a úcty k ich remeslu. Viem si predstaviť, ako sa potom kdesi v šiša bare hecovali: „Nie sme najmladší, ale prácu si vieme ešte poriadne spraviť.“