Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Resoty očami Michala Oláha: Sto rokov neprijatia

.michal Oláh .stĺpčeky .resoty očami Michala Oláha

Rómov máme v komunite RESOTY tradične málo. Vždy si ich na rozdiel od majority skôr či neskôr vezme k sebe rodina. Šaňo je u nás pár dní. Napriek sedemdesiatke má oči mladíka.

Resoty očami Michala Oláha: Sto rokov neprijatia Natália Ložeková / natalialozekova.sk

„Som cigánskeho pôvodu, bývali sme v osade pri Vinodole. Osadu založil ešte môj dedo s bratom. Keď dedo prišiel do dediny po prvej svetovej vojne, zakázali im usadiť sa a museli ísť za dedinu. Ľudí cigánskeho pôvodu počas Československej republiky ľudia neprijímali. Dedo bol z Piešťan a babka z osady od Nových Zámkov. Chceli len ísť za lepším životom. V obci však Cigánov nechceli. Už pred sto rokmi bola diskriminácia. Nemohli sme sa zapojiť do normálneho života, neboli pre nás školy, nemali sme peniaze, aby sme mohli do nich chodiť. Richtár mal vtedy veľkú právomoc nevpustiť nás do dediny. Hádzali do nás kamene, keď sme šli cez dedinu, dokonca aj starší ľudia. Takí boli Slováci. Kilometre sme museli obchádzať dedinu. Mali nás prijať vtedy medzi ostatných obyvateľov, nebolo by osady. Mali by sme normálny život a vznikla by vzájomná kultúra. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite