plagiátorstvo Andreja Danka, vedomie, že podobné praktiky nie sú ojedinelé, a diskrétne ticho veľkej časti akademickej obce ilustrujú, ako ďaleko je postkomunistická akademická kultúra od normálnych medzinárodných štandardov.
Situácia je asi o čosi lepšia u našich severných a západných susedov, kvalita vysokoškolského vzdelávania však v celom vyšehradskom regióne stojí a padá na relatívne malom počte ostrovov pozitívnej deviácie.
Zďaleka najvýraznejším z týchto ostrovov je Stredoeurópska univerzita (CEU) v Budapešti. Ponúka magisterské a doktorandské programy úrovňou porovnateľné so solídnymi univerzitami v Spojených štátoch, a zároveň spoločenskovedný a humanitný záber kalibrovaný na stredo- a východoerópsku realitu. Za štvrťstoročie svojej existencie sa škola, ktorá sa podľa rebríčka britského denníka Time zaraďuje medzi 160 najlepších v Európe, stala nielen významným vedeckým uzlom pre štúdium transformácie, ale vychovala tiež generáciu prozápadne orientovaných lídrov od Prahy po strednú Áziu.
„Jej cieľom nikdy nebolo dosiahnuť ‚férovú‘ súťaž medzi CEU a domácimi školami, ale zbaviť sa ‚Sorosovej školy‘.“
Už čoskoro však budeme o jej budapeštianskej lokalite hovoriť v minulom čase. Ak maďarská vláda pred koncom novembra necúvne, CEU nebude môcť otvoriť svoje programy pre budúci akademický rok v Budapešti a presunie svoje aktivity do Viedne. Čo sa presne stalo?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.