ešte stále zvyknú mladomanželia pozvať kňaza, ktorý ich sprevádzal snúbeneckým obdobím a sobášil ich, aj na svoju svadobnú hostinu. Mojou úlohou je pomodliť sa pred jedlom a vypariť sa rozhodne ešte pred polnocou, hoci ma každý uisťuje, že ešte nie. Úlohou svedkov je mať príhovor.
Na jednej zo svadieb začal nevestin svedok príhodou z detstva o tom, ako veľmi chcel vtedy psíka, no rodičia priniesli domov v perinke dieťa s čudne pokrčenou tváričkou. Pokračoval, ako sa s tým sklamaním vyrovnal a postupne sa naučil mať rád tú svoju sestru, ktorá sa dnes vydáva. Zbadal som mŕtvolnú bielobu v tvári ženíchovho svedka. Lebo keď sa postavil, začal hovoriť o tom, že ako malý chcel mať psíka, no rodičia doniesli domov v perinke jeho mladšieho brata, toho, ktorý sa teraz žení. No, to o tej perinke si len domýšľam, lebo v časti o psíkovi ten nešťastný svedok pokrčil papier, z ktorého čítal a niekoľkými zajakavými, no o to úprimnejšími slovami čosi poprial mladomanželom do spoločného života.
Potom na pokraji s dychom od trémy a takmer infarktu rýchlo kopol červenoarmejským štýlom do seba prípitok, nedbajúc pritom na koliesko citrónu, čo v ňom plávalo. Zradný internetový vyhľadávač obom svedkom ponúkol zo stoviek vopred pripravených príhovorov ten istý. Spoločensky sa odpísať odpisovaním je vždy je nepríjemné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.