miroslav Lajčák patril k nádejnej generácii našich diplomatov, ktorá sa po páde komunizmu a porážke mečiarizmu sebavedomo prihlásila o slovo. Bol síce členom KSČ a mal moskovské dezinformačné vzdelanie, ale keď po roku 1989 dostal šancu, využil ju dôstojne a so cťou. Okrem iného sa napríklad v roku 2007 stal faktickým medzinárodným správcom povojnovej Bosny a Hercegoviny – a zvládol to tak, že tak miestni Srbi, ako aj miestni Moslimovia ho vyhlásili za osobnosť roka. Pri poznaní oboch skupín to hovorí za všetko.
Lenže potom, v roku 2009, prijal post vo vláde Fica, Mečiara a Slotu, čím sa vrátil k svojej mentalite spred roka 1989. Lebo obhajovať a zastierať v zahraničí politiku nástenkových tendrov, nacionalizmu, útokov na slobodnú tlač a zneužívania moci voči nevinným ľuďom, ako sa to dialo napríklad v prípade Hedvigy Malinovej, nie je služba vlasti, ale služba hrubej moci. A sebe.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.