Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Príbeh Miroslava Lajčáka

.štefan Hríb .stĺpčeky .editorial

Novým ministrom zahraničných vecí je – starý minister zahraničných vecí. Tento absurdný výrok presne zodpovedá spôsobu, akým sa tu uvažuje o vzťahu medzi občanom, svedomím a mocou.

Štefan Hríb: Príbeh Miroslava Lajčáka Martin Medňanský/SITA

miroslav Lajčák patril k nádejnej generácii našich diplomatov, ktorá sa po páde komunizmu a porážke mečiarizmu sebavedomo prihlásila o slovo. Bol síce členom KSČ a mal moskovské dezinformačné vzdelanie, ale keď po roku 1989 dostal šancu, využil ju dôstojne a so cťou. Okrem iného sa napríklad v roku 2007 stal faktickým medzinárodným správcom povojnovej Bosny a Hercegoviny – a zvládol to tak, že tak miestni Srbi, ako aj miestni Moslimovia ho vyhlásili za osobnosť roka. Pri poznaní oboch skupín to hovorí za všetko.

Lenže potom, v roku 2009, prijal post vo vláde Fica, Mečiara a Slotu, čím sa vrátil k svojej mentalite spred roka 1989. Lebo obhajovať a zastierať v zahraničí politiku nástenkových tendrov, nacionalizmu, útokov na slobodnú tlač a zneužívania moci voči nevinným ľuďom, ako sa to dialo napríklad v prípade Hedvigy Malinovej, nie je služba vlasti, ale služba hrubej moci. A sebe.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite