pre demagógov, ktorí sa snažia žiť z nostalgie, je to určite zle – aj preto to kŕčovité vymýšľanie mýtov o „starých Slovákoch“ či „kráľovi“ Svätoplukovi. Ale i medzi rozumnejšími ľuďmi občas vidno frustráciu z toho, že u nás nevieme poukázať na dlhú tradíciu parlamentarizmu, stáročné ústavné dokumenty či vyspelú politickú kultúru. Ale to, že v slovenskej minulosti je málo toho, k čomu vieme obdivne vzhliadať, nemusí byť na škodu.
Politika, ktorej hlavným obsahom je nostalgia, vie byť nebezpečná. Príkladom je brexit, ktorý je inšpirovaný spomienkou na viktoriánsku Britániu ako globálnu obchodnú veľmoc, ale aj Trumpovo predvolebné heslo „Make America Great Again,“ ktoré naznačuje, že Spojené štáty veľké boli, ale už nie sú. Nikto príčetný by pritom nechcel žiť v znečistenom dickensonovskom Anglicku bez antibiotík či v rasovo segregovanej Amerike 50. rokov, traumatizovanej strachom z nukleárneho konfliktu.
A naša chýbajúca fixácia na minulé zlaté éry? Tá nám umožňuje uveriť, že tie najlepšie roky má Slovensko ešte len pred sebou. Iba tak sa dá vybudovať kultúra zdravej ambicióznosti, dobrodružnosti, a schumpeterovskej „tvorivej deštrukcie,“ ktoré sú podmienkou úspechu – ekonomického i geopolitického.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.