na prvom mieste je to brutálna vražda dvoch nevinných mladých ľudí, ktorí bojovali proti zlu a hľadali v živote pravdu a spravodlivosť. Ich obeť presahuje všetky naše pozemské výpočty, hľadí na nás z horizontu večnosti a nesmieme na ňu nikdy zabudnúť.

Potom je to spontánne prebudenie sa slovenskej spoločnosti, osobitne mladých ľudí, ktorí v marci 2018 vyšli doma i v zahraničí na námestia a vykríkli: „Chceme slušné Slovensko“. Bol to ako zvuk trúb a krik pri Jerichu, ktorý tentoraz zvalil múr zdanlivej istoty a nemennosti vládneho zoskupenia. Dotkli sme sa toho najkrajšieho v našej duši, dotkli sme sa večnosti.

„Rok 2018 sa začal veľmi smutne, Slovensko sa však premenilo.“

Nekonečno však môže znamenať aj to, čo je nemožné „zmeniť“, v zlom slova zmysle.  Dnes sa takto javí vyprázdnenosť, priemernosť a duchovná nepripravenosť slovenských elít, ktoré majú túto krajinu viesť. Ešte sme neboli na tom tak zle – neschopnosť vysloviť pokojnú, pozitívnu víziu pre túto krajinu sa nahrádza agresivitou, maľovaním obrazu ideologického nepriateľa alebo hľadaním opory v populizme. Hádam tento stav nebude trvať nekonečne dlho...

V našich dejinách sme mali osmičkové roky s rôznym pokračovaním. Rok 1948 a jeho pokračovanie bolo tragické. Rok 1968 bol plný radosti a nádeje, ktorá bola násilím zmarená. Rok 1988 s modlitbou a horiacimi sviečkami v rukách ľudí napokon priniesol vytúžený pád komunizmu. Rok 1998 nás vrátil na trajektóriu demokratických krajín, ale nesplnil všetky očakávania. Rok 2018 sa začal veľmi smutne, Slovensko sa však premenilo. Všetkým za to patrí vďaka. 

Priatelia, krásne Vianoce a PF 2019!