takmer pri každej návšteve mesta, školy, fabriky, múzea chcú domáci prezidenta obdariť nejakou spomienkou na toto miesto. A pri každom stretnutí s iným štátnikom alebo duchovným si dary vymieňajú navzájom. Kým sa dar dostane k prezidentovi, prejde dlhú cestu. Najprv rukami pyrotechnikov, potom rukami protokolistov, a až potom skončí v rukách prezidenta. Medzi darmi sa nájdu skutočne rôzne „pikošky“.
Za tie štyri roky práce vedľa prezidenta mi v pamäti najviac utkvel orech lásky, krorým hlavu štátu obdaroval predseda parlamentu istého afrického ostrova. Orech mal približne 10 kilogramov a niekoľko párov prekvapených očí sa snažilo prísť na to, čo to je. Až keď sme do bádacej akcie zapojili google, zistili sme, že ide o orech lásky, zvaný aj Coco de mer. Tieto orechy sú svetovým unikátom. Ide o najväčšie a najťažšie kokosy na svete. Rastú len na jednom mieste. Keď to miesto objavili námorníci, mysleli si, že našli biblickú rajskú záhradu. V skutočnosti ide o zvyšok zachovaného pralesa najstarších kokosových paliem sveta. Niektoré sú skutočné babičky a majú vyše 400 rokov.
Obrie kokosové orechy na nich dozrievajú minimálne sedem rokov. Na svete pribudne každý rok približne 2 000 takýchto orechov a sú prísne evidované. Orechy dostávajú aj prívlastok „neslušné”, pre svoj nápaditý tvar. Pripomínajú totiž lono ženy. Ale súďte prírodu. Zo série zapamätateľných darov je medzi mojimi obľúbenými spomienkami aj obraz, ktorý prezident dostal v Keni. Nepamätám si, čo na ňom bolo, ale pamätám si, že bol taký veľký, že ho nevedeli zmestiť do lietadla. Niekedy je to s darmi hotová kovbojka. Podobný príbeh mala aj nádherná ručne vyrezávaná kolíska z dreva. Prezident ju dostal od rómskych chlapcov z osady na Spiši, keď sa mu narodil syn Martinko. Všetci sme nad jej krásou híkali, ale keď sme kolísku nakladali do auta, pri jej rozmeroch a váhe sme prešli od híkania k ochkaniu a ťažkej matematike. Rátali sme sklony, uhly, rozmery, až kým sme matematiku neporazili otvoreným kufrom a dlhou kolónou, ktorá sa za nami tiahla až do Bratislavy. Áno, tam totiž putujú všetky dary prezidenta. Sú evidované, uskladnené a z času na čas vystavené pre verejnosť.
„A potom je tu ešte jeden dar, o ktorom vám chcem povedať. Vznikol pred niekoľkými týždňami. Prezident ho dnes priniesol do Vatikánu.“
Pútavou kapitolou sú aj dary od prezidenta. Najradšej venuje výrobky slovenskej keramikárky Sone Zeliskovej, ktorej cukrovka vzala zrak. Soňa hovorí, že nie je slepá, len nevidiaca. Slepí sú podľa nej tí, ktorí ignorujú svet okolo.
A potom je tu ešte jeden dar, o ktorom vám chcem povedať. Vznikol pred niekoľkými týždňami. Prezident ho dnes priniesol do Vatikánu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.