Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Staráme sa o zdravie tela, o zdravie ducha nedbáme

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Píšem a moje srdce bije. Či si ho všímam, alebo nie, neúnavne pracuje, neodpočíva, ani keď spím. Pumpa života, centrum môjho organizmu. Vychádzajú z neho a vracajú sa k nemu všetky moje rieky. Ono udržuje kolobeh môjho malého vesmíru.

Staráme sa o zdravie tela, o zdravie ducha nedbáme Natália Ložeková / natalialozekova.sk

moje srdce je neustále v spojení s priestormi bytia mimo mňa. Dych mu cez pľúca prináša vždy čerstvý kyslík, oživuje krv, aby krv oživovala telo. Možno práve preto sa srdce stalo symbolom duchovného centra ľudskej bytosti. Aj toto „nehmotné srdce“ je v neustálom spojení s nekonečným bytím mimo mňa. Neprestajne prijíma impulzy krásy a poznania, aby sa nimi plnilo a vysielalo prúdy zmysluplnosti, ktorými sa sýti život ducha. 

„Boh stvoril všetko krásne v svoj čas,“ píše Kohelet, „do srdca človeka vložil večnosť.“ Krása sveta v nás oslovuje túžbu po dokonalosti – večnosť v srdci človeka. Milan Lasica o tej túžbe napísal pesničku. Všimol si, že je nekonečná: „Noc je krátka ako úsečka, tá túžba je dlhá ako priamka, ustavične odo mňa čosi dranká.“ 

O srdcový sval sa staráme, duchovné srdce nemá svalovú hmotu, a tak ho prehliadame. Čo nemá hmotu, to nejestvuje. Veda nám človeka predstavuje ako biologický stroj – počítač, nastavený genetikou na program s názvom „Život človeka xy“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite