tento časopis a moja viac než desaťročná existencia v ňom ma naučili spisovateľskej úprimnosti a ja, skrátka, naozaj nemám nijaké zábrany napísať hocičo. Navyše je tu ten matkoterezovský element. Aj po prvej a našťastie aj po tejto druhej knihe sa mi zaplaví schránka mailmi od ľudí, ktorí sa s ňou stotožňujú. Chodia mi siahodlhé životné príbehy, a keďže môj príbeh je šialený, priťahuje tie podobné. Čítam do noci listy od ľudí, ktorí mali hlavu plnú snov a zakapali niekde na sedačke a zrazu sa po prečítaní postavili a začali si sny plniť. Píšu mi svoje postrehy, svoje bolesti, svoje dobrodružstvá a nikdy nezabudnú vyjadriť svoju pochybnosť o tom, či to vôbec čítam. Čítam. Je toho veľa, ale čítam, lebo bez feedbacku by to celé nemalo zmysel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.