ísť ráno k holičovi bolo kedysi užitočnejšie, než si prečítať čerstvé noviny. A po tom, ako sa aj po našich mestách rozmnožili takzvané „barber shopy“, tradícia sa začína vracať späť. Čo taký krčmár? Majiteľ, výčapník aj prevádzkar v jednom, „týpek“, ktorý má pravačku svalnatejšiu od neustáleho tlaku na točku, chlapík, ktorý pozná poháre štamgastov po hmate, a čas rozoznáva podľa príchodu pravidelných zákazníkov. Keby Fero neprišiel o piatej na jedno, aj hodiny na zažltnutej stene vo výčape, kde ešte nezakázali fajčiť, by zastali.
Vrátnici, najzáhadnejší zo spomínaných, krížovkári s malým rádiom vo svojej izbietke za sklom, ktorí bez toho, aby zdvihli zrak od tajničky, nahmatajú tie správne kľúče na vešiačiku z ohnutých klincov. Často sú to mlčanlivé a introvertné typy, niektorých môže človek po rokoch zanovitého mlčania dokonca podozrievať z kanibalizmu, pedofílie či minimálne z nejakého úzkoprofilového zberateľstva, tak veľmi nepúšťajú do svojho sveta nikoho, napriek tomu, že ten okolitý zaznamenávajú veľmi cieľavedome.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.