rok 1989 sa niesol v znamení ostrej konfrontácie medzi občianskymi aktivistami a komunistickou mocou. Polícia zasahovala počas Palachovho týždňa, proti spoločenstvu priateľov USA, ekologickým aktivistom, manifestantom z 21. augusta 1989 a nakoniec aj 17. novembra proti študentom na Národní tříde. Stále bol niekto uväznený, alebo postavený pred súd: Havel, Marvanová, Devátý, Čarnogurský, Kusý a ďalší. Ako sa v týchto historických chvíľach správala katolícka cirkev, stelesnená a reprezentovaná 90-ročným kardinálom Františkom Tomáškom?
Dňa 20. januára 1989 poslal kardinál Tomášek protestný list predsedovi vlády Adamcovi pre brutálny zásah polície počas Palachovho týždňa. Prvého apríla prijal kardinál hovorcov Charty ´77, ktorí sa mu poďakovali a vyjadrili úctu za jeho postoj a slobodné vystupovanie. Dňa 9.júna zaslal kardinál list prezidentovi Husákovi, v ktorom mu tlmočil stanovisko katolíckej cirkvi k pripravovanej ústave – žiadal zaručiť slobodu vierovyznania, zrušiť článok ústavy o marxizme-leninizme ako ideológii štátu a vyjadril presvedčenie, že najlepšia zo všetkých zriadení je demokracia. Dňa 25. júla oboznámil kardinál vo svojom posolstve veriacich s krokmi, ktoré podnikol na obranu práv cirkvi a občanov. Štvrtého augusta zaslal vláde a ÚV KSČ otvorený list, v ktorom vyjadril podporu petícii Několik vět. A 21. novembra predniesol kardinál Tomášek v Katedrále svätého Víta vyhlásenie všetkému ľudu Československa: „Nesmieme mlčať vo chvíli, keď ste sa zjednotili k mohutnému protestu proti bezpráviu, páchanému na nás počas štyroch desaťročí... Týmto ľuďom sa nedá veriť... Sme s vami, priatelia, ktorí voláte po spravodlivosti pre všetkých... Sloboda je nedeliteľná!“
Cirkev sa nemôže vyjadrovať ku každej politickej a spoločenskej udalosti. Musí však vedieť, kedy už nemôže mlčať. Kardinál Tomášek túto úlohu v roku 1989 naplnil.