ako tak odhŕňal mestský chodník, išiel okolo rozjarený ochmelka tuláckeho typu. Pristavil sa, zapálil si cigaretu, oprel sa o plôtik a s úškrnom sledoval kmitajúceho intelektuála.
„Počujte, pánko, a čo vy robíte, že máte taký dom a ešte aj také autá?“ nadhodil. Náš hrdina sa zastavil, a pretože je vždy ku každému slušný, s pokorou a trocha previnilo odpovedal: „Píšem knihy.“ „Pche!“ vyprskol tulák. „Také somariny! Veď knihy dnes píšu počítače. Na to netreba nijaké extra schopnosti!“
„Pijan už ale nemôže povedať, že mu život nedal šancu.“
Autora kníh sa to dotklo. Mohol lumpa odpísať, mohol mu vynadať, hodiť na neho lopatu snehu. Ale to by nebol on. Povedal: „Milý pane, urobme dohodu. Ja vám kúpim počítač. Vy na ňom napíšete knihu. Pokojne vám s ňou pomôžem. Keď na nej zarobíme, zisk si rozdelíme napoly. Ale ak to vzdáte, tak mi ten počítač po malých sumách splatíte. Čo vy na to?“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.