Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala: Nezaslúžené ponuky

.štefan Chrappa .stĺpčeky .lotroviny Pištu Vandala

Istý môj známy, ktorý píše knihy a dokonca sa tým živí, odpratával sneh pred svojím domom. Veľká lopata mu poslúžila ako radlica, on sám bol motorom. Keď odhrnul vlastný pozemok a očistil aj svoje dve trblietavé autá, vydal sa na ulicu, aby poslúžil susedom. 

Lotroviny Pištu Vandala: Nezaslúžené ponuky Natália Ložeková / natalialozekova.sk

ako tak odhŕňal mestský chodník, išiel okolo rozjarený ochmelka tuláckeho typu. Pristavil sa, zapálil si cigaretu, oprel sa o plôtik a s úškrnom sledoval kmitajúceho intelektuála. 

„Počujte, pánko, a čo vy robíte, že máte taký dom a ešte aj také autá?“ nadhodil. Náš hrdina sa zastavil, a pretože je vždy ku každému slušný, s pokorou a trocha previnilo odpovedal: „Píšem knihy.“ „Pche!“ vyprskol tulák. „Také somariny! Veď knihy dnes píšu počítače. Na to netreba nijaké extra schopnosti!“ 

„Pijan už ale nemôže povedať, že mu život nedal šancu.“

Autora kníh sa to dotklo. Mohol lumpa odpísať, mohol mu vynadať, hodiť na neho lopatu snehu. Ale to by nebol on. Povedal: „Milý pane, urobme dohodu. Ja vám kúpim počítač. Vy na ňom napíšete knihu. Pokojne vám s ňou pomôžem. Keď na nej zarobíme, zisk si rozdelíme napoly. Ale ak to vzdáte, tak mi ten počítač po malých sumách splatíte. Čo vy na to?“

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite